Ak nepoznáme sa osobne, poznáme sa vôbec? Dá sa hovoriť o poznaní? Ako sa to dá nazvať? Viem o nej možno zlomok. Väčší-menší? Sám neviem. Len čo keď aj zlomok dokáže to, čo som si myslel, že mám pevne v rukách, totálne vyvrátiť, vykopnúť, poskákať, zahodiť. Pripadám si bezmocný, tak ako keď chlad prejde Vašim telom, keď sa sprchujete v nevykúrenej kúpeľni. Pokiaľ púšťate na seba horúcu vodu, tak je všetko fajn, ale keď ju vypnete, tak na tú chvíľu medzi vypnutím vody a zobratím si uteráka ste ako paralyzovaní, neschopní nič spraviť, len mozog spracúva, vyhodnocuje, musculus arrector pili postaví každý jeden chlp na tele, aby sa aspoň trochu zohrialo, až konečne siahate po uterák, župan a ste v teple. Len ja nie som v teple, som v permanentnom chlade, mozog pracuje na hranici svojich možností, ale nedokáže vypľuť finálne riešenie, je ako v cykle, v ktorom nastala chyba a opakuje sa do nekonečna.
Lena, Ria, Lena, Ria,... Chcem Riu? Ale čo Lena? Milujem Riu? Milujem ešte Lenu? Aspoň chvíľu byť s Riou, malinkú chvíľočku, dotknúť sa jej, počuť ju, cítiť ju,...Nie nemôžem! Alebo môžem?
Prečo má tento človek nado mnou takúto moc?
Srdce rozdelené na východ a na západ
Nevidím, čo chcem, prichádzam o zrak
Je to ďaleko, si ďaleko, hrozí mi pád
Si vzdialená ako láska a nenávisť
Vidím ťa a zožiera ma závisť
Lebo vidím ťa na fotke, nie v posteli,
V ktorej určite ty a ja by sme ležali,
Ale nepovedali ani slovo len mlčali
Miluješ ma? Milujem ťa? Neviem.
Dala si mi to, čo voda pre kvet
Odhalila si ma, poznáš môj svet
Ja poznám tvoj, je to báseň, poézia
Poznám tvoje meno?
Ale áno! Veď ty si predsa Ria.
Komentáre
Veru
alebo čeľ tomu ?