navonok v poriadku, ale nik netuší,
čo skrýva sa vnútri, čo rozum múti.
Jedna stane sa šťastnou druhá smúti.
Nie je v tom rozdiel, je to rovnaké,
nebude to nikdy také či onaké.
Vedomie tejto skutočnosti trápi ma,
na dvoch ľudí, na dva póly delí ma,
Oba priťahované z rozdielnych strán.
Zaklopať? Ale na ktorú z dvoch brán?
Ja nevyberiem si nič a ostanem sám!
Pred bránu polovicu srdca vám dám.
Odídem! Nehľadajte ma! Neplačte!
K tomu srdcu pripíšem...Prepáčte...
Všetko alebo nič? Ja vyberám si nič!
Nebuduj! Nestavaj! Len všetko znič!
Rozum odhoď! A srdce? To si rozdelil!
Molekuly seba si vo vzduchu rozptýlil.
Nie si nič, nie si všetko, si len niečo.
Niečo nespoznané a ty vieš prečo!
Komentáre